Jozef Maximilián Petzval sa narodil 6. januára 1807 v Spišskej Belej v
rodine učiteľa moravského pôvodu. V roku 1815 sa rodina presťahovala zo
Spišskej Belej do Kežmarku a o niekoľko rokov neskôr do Levoče.
Technické a umelecké nadanie nebolo rodine Petzvalovcov cudzie. Otec Ján
Fridrich bol učiteľom a organistom, orgány a ďalšie hudobné nástroje
však dokázal aj opravovať. V Levoči pôsobil vo funkcii mestského
geometra a je známe, že vynašiel originálnu konštrukciu bicích hodín a
písací stroj. Dvaja z jeho synov - Jozef Maximilián a o dva roky mladší
Oto Baltazár, sa stali univerzitnými profesormi matematiky, u dcér sa
zase prejavil hudobný talent.
Maximilián Petzval navštevoval ľudovú školu v rodnom meste a v Kežmarku,
do nižšieho gymnázia chodil v Podolínci a vyššieho v Levoči. V rokoch
1823-1825 študoval na Kráľovskej akadémii v Košiciach a v rokoch
1825–1826 pôsobil ako vychovávateľ u grófa Almášiho v Ždani pri
Košiciach. V rokoch 1826-1828 študoval na Institutum geometricum v
Budapešti a v roku 1828 sa zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde
bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky.
V roku 1832 sa po získaní doktorandského titulu stal suplentom
matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite.
Postupne pôsobil v Pešti ako inžinier, profesor matematiky na
peštianskej univerzite a v roku 1837 bol menovaný za riadneho profesora
vyššej matematiky. Na Viedenskej univerzite prednášal od roku 1837, a to
takmer 40 rokov.
Medzi najvýznamnejšie vynálezy tohto rodáka zo Spišskej Belej patrí
portrétový objektív, ktorý znamenal skutočný prevrat vo vývoji
fotografickej optiky. V roku 1840 náročnými výpočtami rozlúštil
tajomstvo fotografického svetla a vyvinul nový objektív so 16-krát
silnejším svetlom. Vďaka tomu mohli byť snímky hotové do minúty, pričom
predtým to trvalo v závislosti od časti dňa a počasia päť až 30 minút.
Maximilián Petzval skonštruoval ako prvý asférický objektív, objektív s
veľkou svetelnosťou pre kinematografické premietanie, v roku 1857 si dal
patentovať krajinársky objektív, tzv. ortoskop, s použitím zrkadlovej
Petzvalovej lampy zostrojil aj projektor. Okrem objektívov prepočítal a
prepracoval aj optiku ďalekohľadov z čias Galilea Galileiho.
Zaoberal sa tiež optikou mikroskopov, ďalej vypracoval projekt
osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji, skonštruoval dvojoký
ďalekohľad a prenosný reflektor s priemerom 1,3 metra na osvetľovanie
predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra.
Najznámejším dielom Maximiliána Petzvala je Integrácia lineárnych
diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom
(1847), v ktorom zhrnul vtedajšie poznatky o integrácii lineárnych
diferenciálnych rovníc. Desať rokov po jeho smrti sa našli časti
rukopisov Teória systémov tónových osnov, Teória oporných čiar a
Petzvalove sedemmiestne logaritmy.
Po odchode do dôchodku v roku 1877 žil Petzval vo Viedni v ústraní v
budove opusteného kláštora na Kahlenbergu, ktorú si prenajal. Ešte pred
tým, v roku 1859 sa neznámi zlodeji vlámali do jeho sídla a zničili
rukopisy, výsledky jeho mnohoročných optických výskumov, ktoré už nikdy
nedal dohromady.
Maximilián Petzval zomrel vo Viedni 17. septembra 1891. Pochovaný je na
tamojšom Centrálnom cintoríne v blízkosti Mozarta a Beethovena.
Svojim dielom patrí medzi osobnosti, ktoré sa zapísali do svetových
dejín vedy a techniky. Ako tvorca nového spôsobu výroby fotografických
objektívov sa už počas života dočkal Maximilián Petzval mnohých pôct zo
strany viacerých vedeckých spoločností. Jeho pamiatku pripomínajú nielen
pamätné tabule, pomníky či ulice vo viacerých mestách, pomenovaný je
podľa neho aj jeden z kráterov Mesiaca a planétka objavená v roku 1980
českým astronómom Antonínom Mrkosom. Pamätníky jeho mena však nachádzame
v každom fotografickom prístroji, lebo časť z jeho diela je skrytá aj v
dnes najmodernejšom - digitálnom fotoaparáte.